Poradna

[stevo69]

Mal som trošku času tak som zaguglil, tu sú výsledky, možno aj niekoho šikovného to inšpiruje, hlavne na tom poslednom odkaze su zaujímavé vecičky.
to by vyhovovalo len ta cena!!!
http://www.freshplaza.com/news_detail.asp?id=22782

http://universalnutcracker.com/
http://www.universalnutcracker.com/vide ... Attachment
tento je idealny!!!
http://www.universalnutcracker.com/vide ... topCracker
ručný pohon???
http://shop.davebilt.com/Davebilt-43-Nutcracker-43.htm
ďalšie zaujímavé stroje
http://bamabots.com/nut-pecan-crackers/ ... acker.html

[sagitarius]

Jak spustit tento zdroj máš u mě na webu: [web]http://www.radio-foto.net/radio/liteon.php[/web]

[rado3105]

Po 3 rokoch mi odisla pracka bosch wot 20351by, nikde na nete nemozem zohnat na nu loziska. Neviete poradit kde sa daju zohnat? Resp. ci tam pasuju nejake ine a ake.

Ak tu tato tema nepatri tak prosim premiestnite do spravnej sekcie alebo zmazte. Dakujem.

[Aquarius1]

Nejdříve musíš napsat jaký rozměr.Ono je to v téměř každém typu pračky ať už se jedná o jakýkoliv typ trochu jiné.Souseda má stejnou pračku jako já tj whirlpool awo/d 43136 a přesto při výměně ložisek na bubnu měla zcela jiný rozměr díky jiné hřídeli a uchycení řemenice.

[Jaroslav123]

Ahoj kluci, pokud jste ještě občas tady. Taky ruční louskání lískových oříšků mě nebaví ale mám spoustu malých motorků na 24V s převodovkami do pomala. Pokud máte něco odzkoušeno, dodám motorky a budu se podílet i na dalších nákladech. Chce to ale rychle.

[děda Slavík]

Hoši, jsou někde k mání levnější a silnější magnety, než tyhle???

http://unimagnet.cz/338-KT-15-10-N.html

[cos2]

Zdravim pani,
Napisem priklad a moje predpoklady, ako sa bude system spravat. Budem sa snazit co najzrozumitelnejsie. Prosim vyjadrite svoj nazor.:

Tlmivka specialnej konstrukcie typu C.
Cievka napajana striedavym napatim, nizkej frekvencie. (napr. 50 Hz) Jej zelezne jadro je fyzicky rozdelene na 2 casti. Predstavme si jadro „C“ ktore je zlozene s naukladanim 60 trafoplechov na seba. Dolezite je, ze 30 plechov je vytvorenych zo standartnych trafoplechov a druhych 30 plechov je z materialu, ktory ma magnetizacnu krivku posunutu „nizsie“.

Poviem priklad, v prvej casti jadra (prvych 30 plechov) je pri intenzite pola H=500 A/m indukcia B= 1T. V druhej casti jadra by bola pri tej istej intenzite indukcia iba 0,5 T.

Podme dalej. Ak sme definovali tlmivku a zacne jej vynutim tiect striedavy prud, ake elektromagneticke deje sa budu diat na rozhrani spominanych dvoch zeleznych blokov? Budu tam vznikat virive toky? (V okamihu prechodu prudu v cievke cez nulu)

Skusim napisat preco si to myslim.
Indukcnost cievky je linearne zavisla od permeability jadra. Ak si predstavime ze existuju dve uplne identicke tlmivky, rovnako napajane, ale jedna je zo standartnych plechov a druha z tych co som pisal vyzsie. Tak si myslim, ze aj ked su napajane tym istym napatim, elektromagneticke toky v nich budu mat posunutu fazu.

V nasom priklade je spolocna cievka pre oba jadra. Teda budu mat tiez toky v tychto jadrach fazovy posun? A pri prechode ele. prudu nulou bude moct dojst k virivym tokom?

[Akord]

1. Nejde povedať, že indukčnosť je lineárne závislá od permeability jadra, pretože permeabilita nebýva s ohľadom na H konštanta, a pretože je ešte napríklad funkciou objemu jadra. Indukčnosť cievky so železným jadrom ide vypočítať iba približne, reálne ju treba zmerať, pri konkrétnych podmienkach.

2. Medzi jednotlivými B nemá ako vzniknúť fázový posun. Magnetický tok (súčin B*S) sa pri podobnej situácii zachováva (podobne ako sa zachováva prúd pozdĺž uzavretého obvodu), na rozhraní vznikne povedzme ekvivalentná technologická vzduchová medzera s hrúbkou typicky 0.05mm, čo je zhruba hodnota pre tobre zabrúsené plochy. Ak sa permeability nebudú napríklad rádovo líšiť, že by prišlo k významnému rozptylu poľa mimo jadro, tak ide povedať, že pri rovnakých prierezoch jadra bude buď 0.5T, alebo 1T, lebo indukcia sa nastaví napríklad pomocou nejakej celkovej (niečo ako priemernej) permeability danou oboma jadrami, nejde počítať v každom jadre zvlášť pomocou B=mí * H , práve preto, že mí nejde považovať za konštantu nezávislú na H. Konštanta je to tak pre žiakov na strednej škole kvôli zjednodušeniu. Takže pri konkrétnom H bude indukcia pri rovnakých prierezoch oboch jadier približne rovnaká. Konkrétne intenzity H1 a H2 sa nastavia samé tak, aby toto bolo splnené, podobne ako sa nastavia napätia pri nerovnakých odporoch za sebou, aby platilo vaše H=H1+H2.

Žiadne vírivé prúdy navyše pri takejto situácii v princípe nevznikajú.

[cos2]

Moje vedomosti su omnoho mensie, tak bude chyba v mojej uvahe.

Ak spravne rozumiem- Hoci je jadro zlozene z dvoch roznych materialov, velmi zjednodusene mozno povedat, ze v kazdom bode jadra bude pre urcity casovy okamih rovnaka indukcia. Tak?

Chcem este uprestnit "delenie" jadra na 2 materialy. (neviem, ci som to vysvetlil dostatocne, a mam pocit ze asi nie).

Jadro je delene tak, ze existuju silociary obopinajuce vinutie cievky, bez toho aby vystupovali z casti jadra toho isteho materialu do casti s druhym materialom. (No, ze neide silociara najprv v jednom a potom v druhom materialy...)

Ja som si myslel, ze vysledny (celkovy, fiktivny) tok bude neakym priemerom dielcich tokov v jednotlivych materialov a tie by boli definovane v zavislosti na indukciach v spominanych materialoch. Nepredpokladal som, ze by mohla byt indukcia vsade rovnaka. To by bolo jedine v pripade, ze by silociary prechadzali z jedneho materialu do druheho. Tam by to platilo. (Na silociare je indukcia rovnaka...)

[Akord]

Moje vedomosti su omnoho mensie, tak bude chyba v mojej uvahe.

1. Ak spravne rozumiem- Hoci je jadro zlozene z dvoch roznych materialov, velmi zjednodusene mozno povedat, ze v kazdom bode jadra bude pre urcity casovy okamih rovnaka indukcia. Tak?

2. Chcem este uprestnit "delenie" jadra na 2 materialy. (neviem, ci som to vysvetlil dostatocne, a mam pocit ze asi nie).
Jadro je delene tak, ze existuju silociary obopinajuce vinutie cievky, bez toho aby vystupovali z casti jadra toho isteho materialu do casti s druhym materialom. (No, ze neide silociara najprv v jednom a potom v druhom materialy...)

3. Ja som si myslel, ze vysledny (celkovy, fiktivny) tok bude neakym priemerom dielcich tokov v jednotlivych materialov a tie by boli definovane v zavislosti na indukciach v spominanych materialoch. Nepredpokladal som, ze by mohla byt indukcia vsade rovnaka. To by bolo jedine v pripade, ze by silociary prechadzali z jedneho materialu do druheho. Tam by to platilo. (Na silociare je indukcia rovnaka...)

1. Áno (pri rovnakom priereze, ak sa to dá tak realizovať bez významného rozptylu mimo magnetický obvod, takže celkovo B naoko nezávisí na permeabilite, lebo sa tomu prispôsobuje H )
2. Mal som pôvodne na mysli materiály v okruhu za sebou, ale podobne ide vyhodnotiť aj vedľa seba. Čiže myslíte 2 dvojice C jadier nalepené na sebe, akoby tvorili jedno, so spoločnou cievkou.

Predstavte si 2 prstene navarené na sebe na plocho, jeden medený, druhý odporový, a spýtajte sa, aký prúd potečie každým z nich. Väčšina potečie v medenom, podobne ako aj väčšina B*S1 potečie v tom s väčšou permeabilitou. Potom platí spoločný tok Fí=Fí1+Fí2=B1*S1+B2*S2 a napríklad
Keďže H je spoločné, ide zrátať, alebo aspoň odhadnúť B1 a B2 pomocou permeabilít (prípadne zmerať zvlášť)
Ak budú plochy(prierezy jadier) rovnaké, tak pomer indukcií B1 a B2 bude rovnaký ako pomer permeabilít. Pretože permeabilita nie je konštanta, tak toto ide uvažovať iba približne, presnejšie závisí od konkrétnej situácie.

Podobne ako netečú prúdy, na rozhraní tých 2 vodivých prsteňov, lebo napätie pozdĺž prstenca je rozdelené rovnako, tak nepotečú ani vírivé prúdy v jadrách, pretože siločiary postupujú iba pozdĺž plechov, a nikdy kolmo na plochu plechu, pretože H je na každom mieste po obvode rozhrania rovnaké.

Takže si myslíte zhruba správne, len na žiadny fázový posun nie je dôvod, ani na prechod siločiar rozhraním, preto ani vírivé prúdy.

[cos2]

vyborne, teraz som uz spravne vysvetlil o co ide.

Prosim, ak este mate na tieto veci trochu casu.:

Skusim rozobrat, preco predpokladam vyrive prudy. Najskor napisem, co si predstavujem pod tymto pojmom.

Vyrive prudy:
jav, ked ma pre urcity casovy okamih vektor indukcie v jednom materialy opacnu orientaciu ako vektor v druhom materialy. Takyto jav by umoznoval vznik tokov, ktore by sa uzatvarali medzi spominanymi castami obvodu. Cast toku v jednom materialy by prechadzala jadrom (tohoto materialu) a cast toku by prechadzala do druheho materialu a nasledne sa vratila spat. (druhy material by tuto akciu podporoval v dosledku, ze jeho vektor indukcie ma opacnu orientaciu).

Preco by mali mat vektory indukcii v materialoch opacnu orientaciu:
-Vlastnost materialu ("permeabilita") ma vplyv na indukcnost.
-Indukcnost ma vplyv na posun toku v materialy vzhladom dajme tomu na elektricke napatie na svorkach cievky.
-Ak predpokladam roznu permeabilitu materialov a existenciu separatnych tokov v dvoch roznych materialoch, mozem predpokladat vzajomny fazovy posun medzi jednotlivymi tokmi v materialoch.
-Ak existuje fazovy posun medzi jednotlivymi tokmi a toky maju priblizne sinusovy priebeh, tak potom moze nastat tento jav:

definujem casovy okamih T1:
je to casovy okamih, kedy spolocny tok (priemerny) Fí=Fí1+Fí2 prechadza nulou (v tomto okamihu prechadza nulou aj elektricky prud v cievke)

V casovom okamihu T1 ma tok Fí2 kladnu hodnotu (kladnou hodnotou myslim pri pohlade na graf sinusovky cast sinusovky nad casovou osou, zaporna hodnota je pod casovou osou) a tok Fí1 zapornu hodnotu. Teda vektor indukcie toku Fí2 je orientovany opacne ako vektor v Fí1.

A to sposobuje v casovej oblasti blizkej T1 vznik vyrivych prudov.



Dovod, preco do toho vrtam je uvaha o vzniku specialnych elektromotorov, so specialnymi chrakteristikami momentov. Sposob diverzifikovat magneticky obvod, inak ako geometrickym tvarom...

[Akord]

1. jav, ked ma pre urcity casovy okamih vektor indukcie v jednom materialy opacnu orientaciu ako vektor v druhom materialy. Takyto jav by umoznoval vznik tokov, ktore by sa uzatvarali medzi spominanymi castami obvodu. Cast toku v jednom materialy by prechadzala jadrom (tohoto materialu) a cast toku by prechadzala do druheho materialu a nasledne sa vratila spat. (druhy material by tuto akciu podporoval v dosledku, ze jeho vektor indukcie ma opacnu orientaciu).

2. Preco by mali mat vektory indukcii v materialoch opacnu orientaciu:
-Vlastnost materialu ("permeabilita") ma vplyv na indukcnost.

3. Indukcnost ma vplyv na posun toku v materialy vzhladom dajme tomu na elektricke napatie na svorkach cievky.

4. Ak predpokladam roznu permeabilitu materialov a existenciu separatnych tokov v dvoch roznych materialoch, mozem predpokladat vzajomny fazovy posun medzi jednotlivymi tokmi v materialoch.
-Ak existuje fazovy posun medzi jednotlivymi tokmi a toky maju priblizne sinusovy priebeh, tak potom moze nastat tento jav:

definujem casovy okamih T1:
je to casovy okamih, kedy spolocny tok (priemerny) Fí=Fí1+Fí2 prechadza nulou (v tomto okamihu prechadza nulou aj elektricky prud v cievke)

V casovom okamihu T1 ma tok Fí2 kladnu hodnotu (kladnou hodnotou myslim pri pohlade na graf sinusovky cast sinusovky nad casovou osou, zaporna hodnota je pod casovou osou) a tok Fí1 zapornu hodnotu. Teda vektor indukcie toku Fí2 je orientovany opacne ako vektor v Fí1.
A to sposobuje v casovej oblasti blizkej T1 vznik vyrivych prudov.

1. Znamienko B je v konkrétnom čase vždy rovnaké, a ak by boli aj veľkosti rôzne, tak ste podľa mňa nepochopili argument o dvoch rôzne vodivých prstencoch, neexistuje žiaden dôvod, aby daktoré B smerovalo kolmo na siločiaru v plechoch.

2. Indukčnosť hovorí o miere uchovania energie, nemôžete vytrhnúť permeabilitu zo súvislostí. Na tejto úrovni, na akej to rozoberáme nejde o žiadnu konštantu, ani niečo, čo má na svedomí indukčnosť, je to len veličina popisujúca nejako tú reálnu vlastnosť, nie spôsobujúca.

3. Nie je to úplne pravda, lebo treba počítať aj s časom pri prechodnom jave, alebo s frekvenciou pri ustálenom jave a harmonických veličinách.

4. 2 jadrá nepredstavujú 2 oddelené indukčnosti, aj preto, že sú obopnuté vždy tým istým závitom, cievkou. Z pohľadu vstupného napätia a fázového posunu indukčného toku (obidvoch tokov) ide vždy o jedinú indukčnosť. Medzi jednotlivými indukčnými tokmi v susediacich jadrách žiaden časový, fázový posun nie je, správa sa to ako jedno jadro. Akoby aj mohol, keď H, ktoré je budené prúdom závitov je spoločné. Preto ani nie je dôvod na vznik vírivých prúdov na rozhraní. (Vírivý sa píše s mäkkým "i" )

[cos2]

Po par dnoch som spat. Vela som nad tym rozmyslal. A priznavam, ze som sa mylil. Posun faz tam nebude.

Dakujem za pomoc a konzultacie.

[ajakoamper]

Ahoj, potřeboval bych objasnit téma o životu v blízkosti vysokého napětí ( 200kV)
Všude kde jsem hledal, tak jednou bylo napsáno, že je to zdraví škodlivé, jinde že zase ne, někde, že se účinky projevují do 200metrů od vedení apod. Takže co je na tom pravdy?
Taky je pokaždé psáno o dlouhodobých účincích, ale nikde není dáno, jak dlouhý je dlouhodobý účinek.
Popřípadě, dá se s tím něco dělat, nebo to nějak odrušit apod. (určitě napíšete odstěhovat, ale pokud mám dům na hypotéku, tak to nebude tak jednoduché)

Děkuji za rady

[martin11]

zdarec...napiš jak daleko bydlíš od nejbližších drátů....ahoj m11